„Jediný rozdiel medzi chlapcami a dievčatami sú fyzické rozdiely. Rozdiely v správaní nám nanútila výchova a spoločnosť.“ Týmito tvrdeniami začali feministky ovplyvňovať spoločnosť v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Hoci objavy v oblasti neurológie o pár rokov neskôr dokázali, že mozgy mužov a žien SÚ rozdielne, viacerí ľudia uverili feministickej kampani, že len spoločnosť prinútila dievčatá správať sa ako dievčatá a chlapcov ako chlapci.
Nedávno som mala zaujímavý rozhovor s mužom, ktorého známy žije v New Yorku. Podobne ako mnohí Američania, uveril tejto feministickej kampani a preto sa rozhodol že svojho syna a dcéru bude vychovávať rovnako. Obidvom kúpil kamión. Jedného dňa počul, ako sa dcéra vo svojej izbe niekomu nežne prihovára. Zvedavo otvoril dvere a uvidel ako v náručí drží kamión, hojdá si ho a hrá sa, že je to jej bábätko.
Potom som mu porozprávala svoju skúsenosť, že syn sa od malička dokázal hrať aj so sestrinou bábikou, ale tým spôsobom, že ju posadil pred seba na motorku (odrážadlo) a v plnej rýchlosti ju vozil po ulici.
Americký psychológ James Dobson písal, že niektorí výrobcovia hračiek podľahli tejto feministickej propagande a začali vyrábať unisex hračky – napríklad domček pre bábiky. Dopadlo to tak, že dievčatá sa hrali tak ako pred tým – zariaďovali si ho nábytkom, starali sa o deti, robili domáce práce. Prerátali sa však v reakciách chlapcov, ktorí sa zabávali tak, že detský kočík katapultovali zo strechy a snažili sa kaziť zábavu dievčatám. (1)
A čo vaše skúsenosti? Veríte prevratným slovám feministiek, že len spoločnosť nám nanútila role muža a ženy, alebo vás životné skúsenosti naučili, že tisíce rokov sa ľudia nemýlili a „boys will be boys“?
Poznámky:
1. Dobson, J.: Výchova chlapcov, Porta Libri, 2007, s.26-27
