Historici skúmajú čo viedlo ku ukrižovaniu Ježiša

To, že Ježiš bol za vlády cisára Tiberia v Jeruzaleme ukrižovaný, je fakt na ktorom sa historici zhodnú. Rozchádzajú sa však v názoroch, čo bolo príčinou tohto potupného trestu.

Bol to justičný omyl, alebo bol Ježiš vodcom vzbúrencov, ktorý bol právoplatne odsúdený? Alebo bolo tých dôvodov viac?

Bol Ježiš len učiteľom múdrosti?

Niektorí historici vykresľujú historického Ježiša ako potulného učiteľa múdrosti, ktorý rozprával dojemné a poučné príbehy a snažil sa v ľuďoch prebúdzať lásku k Bohu a ľuďom. Motívom týchto učencov nie je vypátrať historické fakty, ale v prvom rade mať Ježiša, ktorý bol politicky korektný a s ktorým sa dnes môže stotožniť ktokoľvek.

Ale skutočne by potulný filozof so skupinou dvanástich "hipisákov", vyprovokoval svoju popravu?

Ako mohol muž, ktorý len rozpráva príbehy: „Pozrite na nebeské vtáky, pozrite na poľné ľalie!" ohroziť niekoho?

Nie, takýto Ježiš by nikoho neohrozoval, rovnako ako väčšine spoločnosti nevadia učenci, ktorí ho vytvorili.

Za jeho popravou musela byť hlbšia príčina.

Provokoval Ježiš svoju popravu?

Historický Ježiš sa v skutočnosti dopustil niekoľkých skutkov, ktorými provokoval svoju popravu.

V prvom rade poburoval židovských náboženských vodcov. Človek, ktorý z chrámu násilne vyženie predavačov, si koleduje o problémy. Židovský historik Josephus Flavius spomína, že istý muž, ktorý žil niekoľko rokov po Ježišovi, prorokoval proti chrámu a za to ho zbičovali, ale následne prepustili, lebo ho považovali za pomäteného a nemal nasledovníkov. Lenže Ježiš nebol pomätený a nasledovníkov mal. Jeho výroky o zborení chrámu a menenie zaužívaných poriadkov teda nemohli ostať bez odozvy.

Odsúdili Ježiša Židia či Rimania?

Ježiš neprovokoval len židovských náboženských vodcov, ale aj Rimanov. Do Jeruzalema vošiel slávnostne na osliatku, ľudia kládli pred neho svoje rúcha, mávali palmovými ratolesťami a kričali mu na slávu ako Mesiášovi. V tom čase mali predstavu Mesiáša ako politického vodcu, ktorý ich oslobodí spod rímskej nadvlády. Aj Ježišovi učeníci sa občas hádali, kto bude mať akú „ministerskú“ pozíciu v jeho kráľovstve. Ako muselo na Pontského Piláta pôsobiť toto okázalé privítanie Ježiša zástupom pri príchode do Jeruzalema?

Preto pri odsúdení Ježiša spolupracovala židovská aristokracia spolu s rímskymi úradmi.

Ku hlavnému náboženskému dôvodu, prečo Ježiša potrebovali zabiť, ešte len prídem, ale už vymenované dôvody boli dostatočné- bolo totiž potrebné zabránilo vzburám, ba dokonca možnému povstaniu.

Z čoho Ježiša pri súdnom procese obvinili?

Keď už padlo rozhodnutie, že Ježiša treba odstrániť a predviedli ho pred veľradu, musel čeliť mnohým obvineniam. Lenže výpovede svedkov si protirečili. Vtedy zasiahol veľkňaz a vyzval Ježiša, nech sa vyjadrí k tomu  najzávažnejšiemu zločinu - že sa vydával za Boha.

Veľkňaz sa ho opýtal: „Si ty Kristus, Boží Syn.“

Ježiš dosvedčil: „Ja som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“

Po tomto priznaní bolo všetkým jasné, že netreba ďalšie otázky, lebo sa dopustil toho najväčšieho zločinu – rúhania sa. Ostalo už iba presvedčiť Pontského Piláta, ktorého pozícia bola v tom čase ohrozená a nemohol si dovoliť riskovať problémy.

Ak sa pozrieme na vtedajšie zákony, tak proces s Ježišom nebol justičný omyl, ale spravodlivé odsúdenie človeka, ktorý hovoril o sebe veľmi trúfalé výroky – že je Božím Synom, raz bude sudcom všetkých, má moc odpúšťať hriechy a dať večný život....

Ako Ježiš vnímal svoju smrť

Spravodlivé odsúdenie samozrejme len v tom prípade, pokiaľ to, čo o sebe prehlasoval nebola pravda. Ale na to, či Ježiš bol, alebo nebol Bohom, nám historici odpoveď dať nevedia. Isté je len to, že historický Ježiš to o sebe prehlasoval.

Ježiš aj jeho nasledovníci hlásali, že jeho smrť mala aj hlbší význam – že položil svoj život ako výkupné za hriechy ľudí. Ale to je už teologická otázka, na ktorú história nedáva odpoveď. Čo však s istotou historici vedia, je fakt, že krátko po ukrižovaní začali jeho nasledovníci hlásať, že ho videli vzkrieseného. Ale to je už iný príbeh...