Opýtajte sa umelej inteligencie od Amazonu kto je Pán Ježiš Kristus – 2. časť

Keď Steven Crowder natočil video, v ktorom sa Alexy pýta kto je Pán Ježiš Kristus, pobúril ľudí, ktorí tohto komika nemajú radi.

Namiesto toho, aby sa potešili, že aj umelá inteligencia tvrdí, že Ježiš je fiktívna postava, Crowdera obvinili, že to musí byť hoax a začali šíriť rôzne konšpirácie akým spôsobom toto fakeové video vytvoril. (Niektorí neomarxisti sami seba nazývajú dekonšpirátormi a sú tak posadnutí odhaľovaním hoaxov, že si vôbec neuvedomujú, koľko hoaxov sami šíria. Alebo si to aj uvedomujú a práve preto umlčujú tých, čo ich na to upozornia.)

Preto musel Crowder natočiť ďalšie video, v ktorom vyvracia konšpiráciu o tom, že predchádzajúce video bol hoax.

Pritom sa to dalo overiť jednoducho – stačilo sa opýtať Alexy.

Museli ste to ale urobiť krátko po uverejnení videa, lebo po niekoľkých dňoch na to zareagoval aj Amazon. Crowder dal totiž provokačnú otázku, či rozmýšľate o kúpe Alexy ako vianočného darčeka a tým im ublížil na mieste, kde to najviac bolí. Preto vám Alexa dnes zacituje odpoveď z Wikipédie.

Prečo toto video vyvolalo toľko rozhorčenia ani nie zo strany kresťanov, či konzervatívcov (tí sú už na šialenstvo SJW zvyknutí, tak sa len pobavili), ale hlavne ateistov?

Lebo drvivá väčšina historikov nepochybuje o existencii Ježiša najmä preto, lebo z obdobia krátko po jeho ukrižovaní a údajnom zmŕtvychvstaní sa nám zachovalo viacero historických záznamov.

Najrannejšie sú Pavlove listy, ktoré musel napísať ešte počas svojho života, teda pred rokom 65, ale keďže Pavol vo svojich listoch riešil len konkrétne problémy cirkevných zborov a teologické otázky, nie je v nich veľa Ježišových výrokov.

Najúplnejšie a najdôveryhodnejšie životopisy Ježiša sú evanjeliá. Už vidím, ako niektorí z vás namietajú, že evanjeliá sú náboženské knihy, nie životopisy a ešte sú aj zaujaté, keďže ich písali kresťania.

Argument, že pisatelia boli zaujatí, je najtrápnejší. Kto nie je zaujatý?

Keď Tacutis o kresťanoch písal, že boli zločinci hodní najprísnejšieho trestu, nebol zaujatý? Keby bol aspoň uviedol konkrétny zoznam ich zločinov, takto len jeho rétorika vyznieva ako jazyk novodobých ľavičiarov, ktorí sa o kresťanoch vyjadrujú podobne. (Od Plínia vieme, že tie ich zločiny spočívali v tom, že odmietali obetovať rímskym bohom.)

Keď Celsus písal pamflety proti kresťanom, tak zaujatý nebol?

Keď novodobí ateistickí historici tvrdia, že Ježiš určite nerobil zázraky, tak nie sú tiež ovplyvnení svojim svetonázorom, ktorý ich núti prehliadať množstvo historických záznamov, ktoré tvrdia opak?

Každý, vrátane mňa, je viac alebo menej zaujatý.

To, že autori evanjelií boli nasledovníkmi Ježiša, môže byť aj výhodou – neprekrúcate predsa slová niekoho, koho si vážite.

Dôležitejšie ako zaujatosť je preto riešiť otázku žánru evanjelií a dobu ich vzniku.

Prečítajte si pasáže z Lukášovho evanjelia a posúďte sami k akému žánru by ste toto dielo zaradili. Treba dodať, že Lukáš to nepísal so zámerom, že raz to bude jednou z kníh Biblie, ale adresuje to vznešenému mužovi Teofilovi a svoje rozprávanie začína týmito slovami: „Keďže sa mnohí pokúsili rad-radom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich podali tí, čo od počiatku boli očitými svedkami a stali sa služobníkmi slova - aj ja, ktorý som všetko znova dôkladne zistil, rozhodol som sa, vznešený Teofil, napísať ti to rad-radom, aby si poznal spoľahlivosť rečí, ktorým ťa vyučovali.“

Keď začína písať o službe Jána Krstiteľa a Ježiša, upresní čas a miesto, kedy sa to stalo: „V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, Herodes tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom Iturey a Trachonitidy a Lyzaniás tetrarchom Abilény, za veľkňazov Annáša a Kaifáša, ...“

Vidíte ten rozdiel medzi evanjeliom Lukáša a príbehmi ktoré začínajú so slovami: „Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolami...“?

Keďže udalosti zasadil na konkrétne miesto a do konkrétneho času, dajú sa overiť. Počula som aj námietku, že veď aj Traja mušketieri sú zasadení do reálneho časového obdobia, ale príbeh je fikcia (to platí aj pre román Quo Vadis, o ktorom som písala v predchádzajúcom článku). Z úvodu Lukášovho evanjelia je však jasné, že dielo nie je fikcia, ale píše o udalostiach po tom, ako všetko dôkladne preskúmal a povypytoval sa očitých svedkov. Lukáš totiž nebol učeníkom Ježiša, ale len spoločníkom Pavla na jeho misijných cestách.

Preto je dôležité aj to, kedy evanjeliá napísali. Či v dobe, keď ešte žili očití svedkovia, alebo ľudia, ktorí očitých svedkov poznali, alebo až po mnohých generáciách.

Lukáš napísal aj knihu Skutkov, ktorá zachytáva dejiny prvej cirkvi a najmä Pavlove misijné cesty, preto je v nej veľa reálií (tituly úradníkov, ktoré sa často menili, názvy provincií...) a človek, ktorý tie miesta nepozná, sa dopustí mnohých chýb. Keby aj tie miesta poznal, ale knihu by napísal dlhú dobu po udalostiach, bolo by v nej veľa anachronizmov. Veď v tej dobe nebol internet a bežný človek nemal prístup k archívom. Archeológovia a historici však objavili, že Lukáš bol mimoriadne presný a preto máme dobrý dôvod domnievať sa, že knihy napísal krátku dobu po udalostiach, ktoré zachytáva.

O datovaní evanjelií by sa nemuseli viesť debaty, keby sa nám zachovali ich originály. Žiaľ, máme len kópie a najstarší fragment evanjelia podľa Jána pochádza z prelomu 1. a 2. storočia, takže vieme s istotou len to, že evanjeliá boli napísané v 1. storočí.

Niektorí historici sa prikláňajú k názoru, že museli byť napísané pred rokom 62. Kniha Skutkov totiž nezaznamenáva niekoľko významných udalostí – popravu Ježišovho brata Jakuba v roku 62, požiar v Ríme a či popravu Pavla a Petra. Prečo Lukáš píše o smrti Štefana, ale nie Jakuba či Pavla? Prečo nespomína ani pád Jeruzalema v roku 70? Najrozumnejšie vysvetlenie je to, že kniha už bola v čase týchto udalostí napísaná.

A práve ten pád Jeruzalema, je dôvodom, prečo veľká časť historikov datuje vznik evanjelií až po roku 70. Ježiš túto udalosť v evanjeliách predpovedá a väčšina historikov neverí, že to bolo proroctvo, ale až dodatočný popis udalostí. Prečo by to Ježiš nemohol správne predpovedať? Vari sa to nikdy nemôže stať? Na ilustráciu mi napadla udalosť spred pár týždňov, kedy konšpirátori niekoľko týždňov vopred vedeli, že Epstein spácha samovraždu, hoci to bolo extrémne nepravdepodobné, keďže bol v cele, kde ho neustále sledovali kamery. :) Ktokoľvek dokáže predpovedať budúce udalosti aj bez nadprirodzených prorockých schopností. Stačí, ak má správne informácie (v tomto prípade informáciu, že desiatky priateľov rodinky Clintonovcov spáchalo samovraždu a bývalý pán prezident bol častým návštevníkom jedného ostrova). Teda historici, ktorí nemôžu pripustiť, žeby Ježiš bol Božím Synom a dokázal nadprirodzene predpovedať budúcnosť, by to kľudne mohli akceptovať ako proroctvo a vysvetliť si to tým, že Ježiš sa vyznal v pomeroch. Veď zničenie Jeruzalema nebolo vysoko nepravdepodobné. Židia znášali rímsku nadvládu ťažko a bolo len otázkou času, kedy im niektorý z cisárov začne vnucovať kult cisára či rímskych bohov. Potom by sa opakoval scenár, ktorý viedol k Makabejskému povstaniu a aké malo Judsko šancu vyhrať proti rímskej presile? Zrovnanie mesta so zemou je bežný spôsob, akým sa Rimania pomstili porazeným nepriateľom, ktorí dlho vzdorovali, najznámejší je osud mesta Kartágo. Presne tohto osudu sa obávali aj židovskí poprední vodcovia a bolo to jedným z dôvodov prečo sa rozhodli odsúdiť Ježiša - báli sa, že ľud za ním pôjde ako za mesiášom a vyprovokuje tým Rimanov k zásahu.

Ak ste niekedy čítali evanjeliá a poznáte štýl Matúša, viete, že s obľubou poukazoval na naplnené proroctvá. Keby svoje evanjelium písal až po roku 70, Matúš by si neodpustil poznámku: „A toto proroctvo sa naplnilo.“ Alebo mal Matúš prorocké schopnosti a vedel, že v 20. storočí sa budú historici hádať, či evanjeliá napísali pred, alebo po roku 70 a datovanie bude dôležitým argumentom v prospech ich (ne)dôveryhodnosti, tak sa premohol a aby zmietol nepriateľov, odpustil si poznámku o tom, že Ježišovo proroctvo o zničení Jeruzalema sa naplnilo. :)

Ak sa držíme kritéria, že evanjeliá boli napísané až po udalostiach, ktoré Ježiš predpovedal, čo tak proroctvo, že evanjelium bude kázané po celom svete na svedectvo všetkým národom? Máme teda datovať vznik evanjelií až do 20. storočia?

A aká bola šanca, že sa toto proroctvo naplní? Narozdiel od zničenia Jeruzalema, šance na naplnenie proroctva boli veľmi malé. Viete koľko učiteľov žilo za čias Ježiša? Na väčšinu z nich sa úplne zabudlo, po malej hŕstke niečo ostalo v historických spisoch, ale učenie nikoho z nich sa nehlása masovo po celom svete, okrem Ježiša. Existuje vôbec ešte jazyk, do ktorého neboli preložené evanjeliá a ku ktorému nezavítali nejakí misionári? Máte desiatky miliónov kresťanov v Číne, ba dokonca v moslimských krajinách

A keď Ježiš dokázal správne predpovedať toto, najrozumnejšie vysvetlenie je, že bol boží Syn, ktorý vedel predpovedať budúcnosť.

Hoci som uviedla dobré argumenty, prečo by sme mali vznik evanjelií datovať pred rok 70, ak predsa len trváte na tom, že ich napísali až po roku 70, stále je to relatívne krátka doba po udalostiach, ktoré popisujú. To ešte stále žili očití svedkovia udalostí a významné momenty zo svojho života si pamätáte aj po 40 rokoch, najmä ak ste ich celé tie roky verejne znovu a znovu rozprávali. To by učeníci museli mať Alzheimera, aby si do konca života nepamätali, ako Ježiš uzdravil slepca. V nepodstatných detailoch sa ich rozprávanie síce líšiť bude (preto vidíme v evanjeliách rozdiely), ale jadro príbehu ostáva nezmenené. Prečo by si učeníci nepamätali Ježišove slová a skutky v kultúre, kde sa kládol dôraz na presné zachovanie slov učiteľa? Navyše, keď Ježiš vysvetľoval duchovné princípy na podobenstvách z bežného života, ktoré pochopí a zapamätá si aj dieťa.

Navyše, v porovnaní s inými osobnosťami staroveku je to veľmi krátka doba. Nedávno som pozerala dokument, v ktorom hovorili, že výroky Konfucia boli spísané asi sto rokov po jeho smrti. Ako som písala v predchádzajúcom článku, biografiu Mohameda napísali asi 120 rokov po jeho smrti a prvé písomné záznamy o Budhovi sa objavujú až 600 rokov po jeho smrti.

 Môžete si myslieť, že Ježišovi učeníci boli nedbanliví a učenie svojho rabína mierne pozmenili, ale nikto, kto neignoruje fakty, nemôže dôjsť k záveru od tvorcov Alexy – že Ježiš je fiktívna postava.

A to som ešte nespomenula, že o Ježišovi písali nielen kresťania, ale aj jeho nepriatelia..... O tom v pokračovaní...