Údajné geografické nepresnosti v Markovom evanjeliu znižujú jeho dôveryhodnosť.- 2 časť

Kresťania tvrdia, že evanjeliá sú spoľahlivými životopismi Ježiša, ktoré napísali buď očití svedkovia, alebo na základe výpovedí očitých svedkov.

Skeptici zase tvrdia, že autormi evanjelií nemohli byť tí, ktorých za autorov považujú.

Často poukazujú na evanjelium podľa Marka kvôli údajným geografickým či historickým nepresnostiam a neznalosti zvykov tej doby.

Nie je to dôkazom, že nemôže ísť o očité svedectvo?

A kto bol tento Marek, od koho zozbieral informácie a komu bolo jeho evanjelium adresované?

Ján Marek nebol medzi Ježišovými učeníkmi, bol však spoločníkom Pavla a bratrancom Barnabáša na ich prvej misijnej ceste, počas ktorej sa z neznámych dôvodov od nich oddelil. Neskôr došlo medzi Pavlom a Barnabášom k roztržke, lebo Barnabáš ho chcel vziať na ďalšiu cestu, Pavol však bol proti. Nakoniec sa Pavol s Markom zmierili a Pavol o ňom píše, že mu bol v službe užitočný. Bližší vzťah mal však k Petrovi, ktorého sprevádzal do Ríma a bol mu tlmočníkom. Tu napísal aj evanjelium podľa toho, čo počul od Ježišovho učeníka Petra.

Keďže evanjeliá sú anonymné, odkiaľ vieme, že autorom bol práve tento Ján Marek?

Zachovali sa nám dve na sebe nezávislé svedectvá.

Papius z Hierapolisu píše, že Marek nebol medzi Ježišovými učeníkmi, ale presne zaznamenal to, čo Peter kázal svojim poslucháčom, nie však v správnom chronologickom poradí.

To isté potvrdzuje Ireneus z Lyonu.

Prečo teda mnohí spochybňujú autorstvo?

Sú na to tri hlavné dôvody. Prvý je ten, že evanjeliá sú anonymné a autori ani nehovoria v 1. osobe. Avšak zaujímavé je, že nespochybňujú autorstvo Plútarchových biografií.

Viete koľko krát sa v jeho dielach spomína meno autora? Nikdy. Ako teda vieme, že ich napísal Plutarchos? Z rovnakého dôvodu ako poznáme autorov evanjelií – autorstvo im pripisujú iní.

Druhý dôvod prečo skeptici spochybňujú tradované autorstvo evanjelií je ten, že viac ako 90% obyvateľov Rímskej ríše nebolo dostatočne gramotných na to, aby vedeli napísať súvislý text v gréčtine.

To je rovnaký argument ako keby som niekomu povedala: „Nevymýšľaj si, že zarábaš 2000 Eur. Nemôžeš toľko zarábať, veď 90% ľudí zarába omnoho menej.“

Tretím dôvodom sú údajné chyby.

Už vieme, kto bol Marek, od koho mal podklady k svojmu evanjeliu a aj to, že udalosti nepísal v správnom chronologickom poradí (Peter kázal tematicky).

Rovnako dôležité je aj odpovedať, komu bolo jeho evanjelium adresované. Napísal ho v Ríme a adresoval ho poslucháčom z tejto oblasti. Považujem to za kľúčovú informáciu. Prečo? Ak sa ma cudzinec opýta, odkiaľ som, odpoviem, že zo Slovenska. Ak sa ma to opýta Slovák, alebo Čech, upresním, že z Liptovského Mikuláša, ale táto informácia nie je pravdivá. Prečo tvrdím, že bývam v Liptovskom Mikuláši, keď to je lož? Lebo nepredpokladám, že niekto zďaleka bude poznať moju dedinu. A Marek svoje evanjelium napísal v Ríme, ktoré je viac ako 2300 kilometrov vzdialené od miesta udalostí.

Poďme teda k údajným chybám Markovo evanjelia.

V piatej kapitole Marek píše o udalosti, kedy Ježiš vyhnal démonov z posadnutého muža. Začína týmito slovami: „Potom prišli na druhú stranu mora, do kraja Gerazénov.“ Pozrela som si tento istý príbeh v Matúšovi a tam píše: „Keď prišiel na druhú stranu, do krajiny Gadarénov“

Pozrela som si námietky skeptikov a aj dobovú mapu územia Palestíny. Žiaľ, kvôli autorským právam nemôžem stiahnuť do článku tú mapu. Videli by ste na nej, že Gadara je pár kilometrov od Genezaretského jazera (v tom čase ho nazývali more). Geraza je v tom istom kraji, ale až pár desiatok kilometrov od pobrežia, teda skeptici právom namietajú, že v ani jednom z tých miest sa to dohrať nemohlo. Obe mestá sú v kraji nazývanom Dekapolis a sú to dve najvýznamnejšie mestá v tejto oblasti.

Ak sa udalosť odohrala potom, ako vystúpil z člna, nemohlo sa to stať v Geraze, ani v Gadare, teda Marek aj Matúš sa mýlili. Naozaj? Prečítajte si pozorne, čo Marek píše: „Potom prišli na druhú stranu mora, do KRAJA Gerazénov.“ Kam prišli? Do Gerazy? Nie, prišli do kraja Gerazy. Rovnako píše Matúš - prišli do krajiny Gadarénov. Viacerí odborníci sa podľa popisu terénu domnievajú, že to odohralo v dedinke Kursi na Golanských výšinách. Lenže kto v Ríme o tejto dedinke kedy počul?

Keby aj bol napísal, že sa to odohralo v Geraze, nevidím v tom problém, keďže svoje evanjelium písal v Ríme a nebolo adresované prednostne obyvateľom Dekapolisu. Navyše, jeho evanjelium nebola geografická príručka pre cestovateľov po Izraeli, ale stručná história Ježišových skutkov a slov.

Ak stále trváte na tom, že každý vždy MUSÍ napísať presné geografické miesto, inak mu nemôžete veriť, chcem sa podeliť o úsmevnou príhodou, ktorá sa mi stala pred približne troma rokmi.

Syn postúpil na krajské kolo astronomickej súťaže, ktorá sa mala konať v Žiline. Spolu s ním tam postúpil aj učiteľkin syn, tak sa ponúkla, že môže cestovať s nimi. Pani učiteľka so synom nastúpila na vlak v Liptovskom Hrádku a môj syn o zastávku ďalej. Moje deti vtedy ešte nemali mobil z toho dôvodu, že nechceli žiadny starý tlačidlový, ktorý už nie je cool, ale trvali na smartfóne. Ten som im kúpiť odmietla, lebo by sa celé dni na ňom hrali. Tak nemali mobil žiadny. Syn nasadol do vlaku, kde mal pohľadať učiteľku. Po šiestich hodinách som zavolala pani učiteľke ako dopadli a dozvedela som sa, že súťaž je až na druhý deň. Vtedy u nás doma bola moja matka, tak som jej z práce zavolala, či sa syn už vrátil a dozvedela som sa, že nie. Za 6 hodín už predsa prišlo naspäť niekoľko vlakov, tak som začala mať obavy, či to dieťa niekde na stanici bezradne neplače a kontaktovala políciu v Žiline. O pár minút mi zavolali, že ho našli a mám si pre neho docestovať. Keď som prišla, policajt ma s úsmevom privítal, lebo si so synom dobre pokecali. Policajt mi prečítal zápisnicu, čo sa za tých osem hodín udialo. Syn si po príchode do Žiliny našiel na mape krajskú knižnicu, kde sa mala konať súťaž a po príchode tam sa dozvedel, že súťaž je až na druhý deň. Tak si pobehal po obchodných domoch, kúpil si oriešky a džús a rozhodol sa, že sa vráti až tým poobedným vlakom, ktorým mal pricestovať. Policajti ho oslovili, keď už čakal na vlak.

Na druhý deň za mnou prišiel vyrehotaný kolega so slovami: „Poviem to bohovskú srandu. Píše o tebe bulvár.“

„Vážne?“ „A ako sa to o mne dozvedeli?“

Po pátraní sme prišli na to, že informácie mali z facebookovej stránky polície. Tu je ten článok.

Lenže použijem logiku tých, čo spochybňujú autorstvo evanjelia podľa Marka a dokážem, že v tom článku je tak veľa chýb, že to nemôže byť o mne.

To, že novinár napísal, že mamička si svoj omyl uvedomila po pár desiatkach minút, nie až po šiestich hodinách, je spôsobené tým, že policajti časový údaj na facebookovej stránke neuviedli a autor článku nepátral po podrobnostiach. Takisto vôbec nevystihol moje emócie. Ale ako sa dajú vysvetliť ďalšie chyby? Veď policajt držal v rukách môj občiansky preukaz, spísal zápisnicu, ako je teda možné, že polícia na facebook uviedla, že mamička je z Liptovského Hrádku, keď odtiaľ nie som? A ako mohli napísať, že syn šiel na školský výlet? A dokonca spolu s celou triedou? Veď mu syn povedal, že mal ísť len s učiteľkou a jej synom na astronomickú súťaž. To si ten policajt nepamätal? Veď si vraj spolu dobre pokecali o Plute, mesiacoch Jupitera, sondách vyslaných na Mars a policat si ešte v ten deň nepamätá, že to nebol výlet, ale astronomická súťaž? Pomýlil sa aj vo veku syna, hoci do zápisnice písal jeho dátum narodenia. Čo si nevedel vyrátať, že dvanásť rokov bude mať až o pár mesiacov? Navyše tam bola aj hrubá chyba, na ktorú upozornili v diskusii pod článkom. Ako je možné, že dvanásťročný chlapec nemá mobil, keď v dnešnej dobe majú mobil už všetky deti? Ten hrubý anachronizmus s mobilom je dôkazom, že článok ani nemohli napísať pred troma rokmi, ale možno pred dvadsiatimi (používam rovnakú argumentáciu kritikov, že 90% ľudí nevedelo v tej dobe písať plynule po grécky).

Takže v kratučkom článku som našla sedem závažných chýb, čo je dôkazom toho, že celý príbeh už ani nemôže mať reálne jadro.

Viete, čo je zvláštne? Že rýchlo sa rozšírili klebety o tom, ako som sa dostala do bulváru, kamarátka mi dala titul matka roka, syn sa stal v škole frajerom, ale NIKTO si tieto hrubé chyby nevšimol a neupozornil na to, že ten článok nemohol byť o mne a ak aj bol, určite ho na facebook nepísal ani policajt, ani osoba, ktorá sa rozprávala s policajtom.

Alebo asi chápali, že účelom článku bolo upozorniť ľudí, nech si na takéto omyly dávajú pozor a nie dať presný popis nepodstatných detailov. Prečo potom majú na evanjeliá iné kritéria? Detailne porovnávajú popisy udalostí a upozorňujú na rozdiely v detailoch, pričom si vôbec nevšimnú, že jadro príbehu je u všetkých evanjelistov rovnaké.

Ďalšou údajnou geografickou chybou je popis Ježišovej misijnej cesty. V 7. kapitole 31. verši sa píše, že: „Potom zase odišiel z okolia Týru a Sidona a prišiel ku Galilejskému moru.“ Niektoré preklady píšu, že „odišiel z Týru a cez Sidon prešiel ku Galilejskému moru.“Keď sa pozriete na mapu, rozmýšľate, prečo ide Ježiš na sever do Sidonu aby to potom stočil na juhovýchod?

To je ako keby ste išli z Písku do Brna cez Prahu.

Lenže text netvrdí, že išiel do Sidonu ABY sa dostal ku Galilejskému moru, píše sa len, že išiel do 1. Týru 2. Sidonu a potom ku Galilejskému moru a Dekapolisu.

Čo ak tam išiel preto, lebo chcel kázať aj tam. Nemôže mať cestovný kazateľ takýto itinerár: Písek, Praha, Brno?

Ale aj keby tadiaľ naozaj len prechádzal, dáva to zmysel, keď sa pozriete na topografickú mapu, kde sú zaznačené aj pohoria. Zistíte, že na východ od Sidonu je pohorie, ale smerom na sever je priechod omnoho pohodlnejší. Opäť použijem príklad z dnešnej doby. Keď som chodievala navštíviť starú mamu, tiež som si nadchádzala 15 kilometrov aby som sa vyhla rozbitej ceste. Cestu už začali opravovať a o dvadsať rokov niekto bude krútiť hlavou nad tým, prečo som si robila takú obchádzku a dôjde k záveru, že vôbec nepoznám geografiu tejto oblasti.

Zaujímavé je, že títo skeptici, ktorí hľadajú chyby tam, kde po podrobnejšom preskúmaní nie sú vôbec závažné, zároveň tvrdia, že netreba zavrhovať apokryfné evanjeliá (to sú tie, ktoré sa do Biblie nedostali), hoci v týchto evanjeliách nie sú okrem Jeruzalema geografické údaje žiadne. Nečudo, veď ich napísal niekto neznámy v Egypte a na iných vzdialených územiach dvesto, či tristo rokov po udalostiach. Keby som si vymýšľala príbehy z Francúzska osemnásteho storočia, tiež by som sa radšej vyhla geografickým dátam a ostala by som len v Paríži.

A čo historické chyby? Naozaj je pravda, že autor Markovho evanjelia nepoznal zvyky tej doby? O tom bude môj ďalší článok.