Je viera v Boha prekážkou vedeckého výskumu?

Za socializmu si naša súdružka učiteľka na Základnej škole často s obľubou robila posmech z ľudí, ktorí veria v Boha ako nevzdelaných a hlúpych, ktorí ignorujú vedu. Otec, ktorý prešiel podobnou výchovou, mi rozprával ako jeho a spolužiakov šokovalo, keď zistili, že najlepší odborník na ich univerzite - akademik Havelka je veriaci a hoci sa to súdruhom nepáčilo, nemohli si dovoliť pozbaviť ho jeho funkcie, lebo bol svetovo uznávaný odborník.

Myslela som si, že tie časy, kedy sa na kresťanov pozerali ako na ľudí, ktorý sú hlúpi a nevzdelaní, s pádom komunizmu skončili. Mýlila som sa. Neviem ako v Čechách, ale na Slovensku dominuje názor, že spojenie „špičkový vedec- kresťan“  je rovnako bizarné ako tučný atlét či blonďavý černoch. Možno je to aj vplyv Dawkinsa a iných „apoštolov ateizmu“, ktorý napísal, že ľudia, ktorí hľadajú za životom účel, sú vedecky negramotní. Niekedy som sa nechápala prečo sa pán Dawkins často uchyľuje k osobným útokom, kedy sa posmieva z veriacich, ale zistila som, že je to vlastne jedna z najúčinnejších zbraní – presvedčí svojich fanúšikov, že kresťania sú hlupáci . A potom títo ľudia nie sú schopní počúvať ani rozumné argumenty kreacionistov, lebo si ich zaškatuľkovali ako hlúpych.

Je teda viera v Boha prekážkou vedeckého výskumu?

Myslím si, že to čiastočne môže platiť pre ľudí, ktorí vyznávajú východné filozofie, ktoré popierajú, že náš materiálny svet je objektívnou realitou a tvrdia, že je to len nejaká ilúzia.

Ale židovsko – kresťanský svetonázor tvrdí, že Boh stvoril reálny materiálny svet a tento svet je riadený zákonmi. Veď aj Biblia je plná praktických rád, ktoré vychádzajú zo zákonu sejby a žatvy (aj v prenesenom zmysle). A práve to je úloha vedy – skúmať prírodné (fyzikálne, chemické, biologické...) zákony. Neviem teda, prečo by viera v Boha mala negatívne vplývať na schopnosť vedca kriticky myslieť. Veriaci vedec skúma zákony vo svete o ktorom verí, že ho stvoril Boh, ateistický vedec skúma zákony vo svete, o ktorom verí, že povstal náhodne.

Lenže ak je vedec skutočne veriaci kresťan, musí veriť aj veciam tak absurdným, ako že Ježiš chodil po vode, uzdravoval chorých a nakoniec stal z mŕtvych. A tieto veci sú v príkrom rozpore s prírodnými zákonmi. Ako sa s tým vysporiada veriaci vedec?

Veda skúma javy, ktoré sa odohrávajú za normálnych okolností. Zázraky sú niečo, čo prírodné zákony porušuje, ináč by to nebol zázrak. Preto sú zázraky mimo oblasť skúmania vedy. Veda zázraky neskúma, ale nemôžeme úplne vylúčiť, že zázraky sa nedejú. Vedec, ktorý verí Biblii, sa nepokúša zázraky vysvetliť naturalisticky (pomocou prírodných zákonov), lebo vie, že Boh ktorý stvoril svet spolu s jeho zákonmi, má moc zasiahnuť a tieto zákony porušiť.

A čo otázka vzniku života? Môže mať človek „vedecký“ názor na túto vec a ostať pri tom veriaci?

Faktom je, že veda nijako nedokázala, že život vznikol náhodne a samovoľne z neživej hmoty. Máme len niekoľko hypotéz ako ku tomu došlo, ale ani jednu sa nepodarilo vedecky dokázať. Osobne som presvedčená, že viera v to, že život nevznikol náhodne a samovoľne, ale stvoril ho inteligentný Stvoriteľ je omnoho logickejšia a založená na každodennom pozorovaní sveta okolo nás.

Vrátim sa ku spomínanému akademikovi Havelkovi, ktorého sa študenti pri jednom neformálnom posedení opýtali ako je možné, že taká kapacita ako je on, môže veriť „starovekým poverám“. Vtedy im porozprával aj o tom, že štatistická pravdepodobnosť náhodného vzniku života sa blíži k nule. Otec mi povedal, že to bolo prvý krát v živote, kedy si začal uvedomovať, že mal hlúpe predsudky, že ľudia veriaci v Boha nemajú schopnosť kriticky a logicky myslieť, ale opak môže byť pravdou.