Snažím sa nebyť obeťou spomínanej "Ježišovej hry" - ale veľmi sa mi páčilo a veľmi mi "sadlo" stvárnenie Joaquina Phoenixa v Márii Magdaléne. Samozrejme, musím si aspoň trikrát denne pripomínať, že je to fikcia. :) To, pravdaže neznamená, že tá fikcia nemôže byť užitočná pre kresťana. Pokiaľ niekomu tá predstava Ježiša ako "hipisáka" vyhovuje, ja by som to úplne neodsudzoval, hoci mne samému je taká predstava odporná. --- Ešte ma napadla jedna vec. Keď čítam evanjeliá, všimol som si, že ten literárny štýl, oproti tomu súčasnému, bol veľmi úsporný. Veľmi málo zachytával emócie, buď žiadnym slovom, alebo jedným. Proste "Ježiš otvoril ústa a rečnil..." - a potom si to ozaj predstavujeme, že on tam stále a stoicky niečo monotónne hovoril. Pritom mohol byť veľmi emotívny, mohol živo gestikulovať, mohol kričať... To sa už nikdy nedozvieme - chcem tým len povedať, že keď aj otázke Ježiša pristúpime "supervedecky", nejaké nástrahy vzhľadom na naše gnozeologické schopnosti a ich nedostatky tam vždy budú.

Aj mne v evanjeliách chýba podrobnejší opis. Aj keď Ježišove emócie sa občas spomínajú.

Slovo Bůh v křesťanském slova smyslu se píše s velkým B, protože je to vlastní jméno. Podobně jako Hospodin, Adonai, Elohím atd.

Ďakujem, chybu opravím