J.J.Rousseaua poznáme ako autora diela o výchove detí s názvom Emil, alebo O výchove. Nie každý však vie, že tento "pedagóg" donútil svoju družku, aby všetky ich deti dali do sirotinca. Keďže sa svojich detí zbavili hneď po pôrode, pravdepodobne všetky zomreli. V tom čase totiž deti nekŕmili umelou výživou zo sterilných fliaš, takže ak im nenašli dojku, bol ich osud spečatený.
Avšak fanúšikom tohto osvietenca vôbec neprekáža, že iných poučuje ako vychovávať svoje deti, hoci svoje deti zavraždil (prepáčte: nie zavraždil, len dal ako novorodencov do sirotinca). Keď vydal svoju knihu, stala sa veľkým hitom a mamičky s nadšením vychovávali svoje deti podľa názorov tohto múdreho muža.
Rozmýšľam, kde zobral odvahu písať o výchove. Asi je to tým, že nikdy nezažil zlyhania ako každý rodič, ktorý deti vychováva. Ja sama by som odvahu radiť iným nemala, lebo hneď si spomeniem na situácie, keď som ako matka porušila svoje zásady. Chvíle, kedy som stratila nervy a povedala deťom slová, ktoré som neskôr ľutovala, dni, kedy sa mi nechcelo trvať na svojom a deťom som ustúpila, ako aj momenty, kedy som deťom povedala, že nemám chuť sa s nimi hrať, lebo som unavená.
V podstate sa cítim ako jeden muž, ktorý napísal: "Keď som nemal žiadne deti, mal som desať výchovných metód. Teraz mám desať detí a ani jednu metódu."
Mne je jedno, že J.J.Rousseau je považovaný za velikána pedagogiky. Od ľudí, ktorí nemajú žiadne výsledky sa poučovať nenechám. Poviete, že som krutá, že každý robí chyby. Áno, ale aj tak si dávam poradiť iba od ľudí, ktorí sa zo svojich chýb poučili. A o Rousseauovi nie je známe, že by sa pri piatom dieťati spamätal a vychoval ho. Preto ho nepovažujem za velikána pedagogiky. A myslím si, že jeho rady sú rovnako "cenné" ako ekonomické rady alkoholika, ktorý žil celý život v dlhoch a volal sa Karol Marx.
Neodsudzujem pán Rousseaua, viem že mal ťažké detstvo a nemôžeme sa diviť, že z neho vyrástla narušená osobnosť, ktorý si nevedel dať rady ani so sebou. Ale myslím si, že trošku sebareflexie mohol mať a ku výchove detí sa radšej vyjadrovať nemal.
Viac ma však udivuje, že zdravý úsudok chýba autorom učebných osnov literatúry pre stredné školy, kde sa stále vyučuje literárne dielo tohto psychicky chorého človeka. Rovnako sa čudujem, že sa o ňom učia všetci budúci pedagógovia, nie ako o človeku, ktorý potreboval psychiatrickú pomoc, ale ako pedagóga, ktorý prispel do dejín pedagogiky pokrokovými názormi. To je rovnaké ako keby sa študenti statiky učili od projektanta, ktorému sa zrútili všetky stavby.
Som rada, že pani, ktorá nás na univerzite učila dejiny pedagogiky, nemala rovnaké názory ako autori učebných osnov a narovinu nám povedala: "Rousseaua vôbec neberte vážne. Podľa toho sa vychovávať nedá. Vidno, že žiadne deti nevychoval. Ak si chcete prečítať niečo hodnotné o výchove detí, prečítajte si radšej Komenského informatórium školy materskej (materskou školou nemyslel predškolské zariadenie, ale výchovu, ktorú zabezpečuje matka v rodine)."
Vyučujúcu som poslúchla, Komenského si prečítala a nesklamal ma.
