Ako sa z prenasledovateľa kresťanov stal apoštol Pavol.

Dramatický príbeh apoštola Pavla poznáme pod porekadlom „zo Saula na Pavla.“ Čo presne sa v Pavlovom živote udialo? O tomto je tento článok.

Saul bol konzervatívny Žid, ktorý sa rovnako ako jeho otec hlásil ku skupine farizejov. Hoci u nás je slovo farizej synonymom pokrytca, v skutočnosti boli povestní svojou zbožnosťou a bezúhonnosťou. Táto židovská skupina dodržiavala Mojžišov zákon omnoho prísnejšie ako samotný zákon požadoval.
V tom čase bol Izrael súčasťou Rímskej ríše a Pavol sa narodil v meste Tarzus ako syn Rímskeho občana. Získať občianstvo v tom čase nebolo ľahké, dostávali ho za veľké zásluhy a rímsky občan mal mnohé privilégia. Napríklad ho nesmeli zbičovať bez súdu, v prípade trestu smrti ho nemohli potupne ukrižovať, ale „dôstojne“ sťať.
Pavol bol iste z bohatej a vplyvnej rodiny z mesta Tarzus, lebo mu poskytli vynikajúce vzdelanie. Z jeho listov je jasné, že poznal učenie gréckych filozofov, možno aj vďaka tomu, že Tarzus bol multikultúrnym mestom. Ako ortodoxný Žid sa vyučil v najprestížnejšej rabínskej škole v Jeruzaleme - u Gamaliela.
Neskôr ako vzdelaný a vážený muž mal veľký vplyv v židovskej veľrade – Sanhedrine.
Ku tomuto prestížnemu postaveniu ho predurčilo nielen jeho vzdelanie a spoločenské postavenie, ale aj jeho povaha. Bol veľmi cieľavedomý muž, ktorý chcel horlivo slúžiť Bohu. Nečudo že novovzniknuté hnutie nasledovníkov Ježiša mu bolo tŕňom v oku a rozhodol sa ich tvrdo prenasledovať. Dokonca išiel po kresťanoch omnoho horlivejšie ako židovskí náboženskí predstavitelia. Oni sa uspokojili s tým, že po ukameňovaní Štefana potlačili rozmach tejto sekty v Jeruzaleme. Pavol sa však rozhodol zlikvidovať kresťanstvo aj v iných kútoch Judska. Potom, čo v Jeruzaleme ukameňovali Štefana, išiel za veľkňazom a vypýtal si odporúčacie listy pre synagógy v Damašku aby mohol pozatvárať do väzenia Ježišových nasledovníkov aj v tomto meste.
Avšak na ceste do Damašku ho v jeho ceste čosi zastavilo a obrátilo o 180 stupňov.
Po príchode do Damašku sa pridáva ku kresťanom, hlása po synagógach že Ježiš je Mesiáš a s rovnakou horlivosťou ako predtým hubil kresťanstvo teraz cestuje po stredomorí, všade káže že Ježiš vstal z mŕtvych a zakladá cirkevné zbory. Nakoniec sa stal autorom takmer polovice Novej Zmluvy.
Avšak prinieslo to do jeho života aj veľké straty. Nielen že stratil svoje postavenie u Židov, musel neustále znášať  prenasledovanie, bičovanie, väznenie, stratu dobrej povesti a nakoniec zomiera mučeníckou smrťou počas vlády Nera v Ríme.
Takáto radikálna premena nie je úplne výnimočná. Ľudia totiž bežne konvertujú pokiaľ ich niekto presvedčí. Pavlova konverzia je však zvláštna tým, že sám tvrdí, že neuveril preto, lebo by ho bol niekto presviedčal, ale preto, lebo sa mu na ceste do Damašku zjavil vzkriesený Ježiš.
Príbeh je v Biblii zachytený takto:
Šavol sa ešte stále vyhrážal Pánovým učeníkom a dychtil po ich vyvraždení. Prišiel k veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol vyhľadať mužov i ženy, stúpencov tej cesty, a priviesť ich v putách do Jeruzalema. Ako tak išiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas: Šavol! Šavol! Prečo ma prenasleduješ? Odpovedal: Kto si, Pane? A on povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. No vstaň a choď do mesta, tam ti povedia, čo máš robiť. Muži, ktorí šli s ním, ostali stáť nemí od úžasu, lebo počuli hlas, ale nikoho nevideli. Potom Šavol vstal zo zeme, no keď otvoril oči, nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku...... (Skutky apoštolov 9/1-8)
Učenci, ktorí neveria vo vzkriesenie, tvrdia, že Pavol mal halucináciu vzkrieseného Ježiša. Avšak psychologické štúdie dokazujú, že Pavol nebol vhodným kandidátom na halucináciu. On totiž (narozdiel od učeníkov) za Ježišom nesmútil. Čo sa teda s Pavlom naozaj stalo? Máte iné dôveryhodné vysvetlenie ako to, že sa mu naozaj zjavil vzkriesený Ježiš?