Prečo verím vo vzkriesenie Ježiša z mŕtvych

Kresťanská viera nie je len súbor mravoučných pravidiel a etických princípov, ale stojí na historických skutočnostiach, ktoré ak sa neudiali, celá viera nemá zmysel. Pokiaľ Ježiš nebol ukrižovaný za naše hriechy a nevstal z mŕtvych, je kresťanská viera úplne zbytočná a prázdna, lebo nemôže dať to, čo Ježiš sľuboval svojim nasledovníkom – odpustenie hriechov, vzkriesenie z mŕtvych a večný život. Pavol to vyjadril týmito slovami: „Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera.“ (1. Kor 15/14)

Kedysi som si myslela, že príbeh o Ježišovom vzkriesení je len jedna z mnohých legiend, podobne ako grécka mytológia.
Keď som túto problematiku študovala podrobnejšie, bola som šokovaná, aké množstvo historických dôkazov Ježišovho vzkriesenia máme.
Avšak môžete oprávnene namietať, že keď pre niečo dôkazy nájsť chceme, určite ich nájdeme. Däniken napríklad predložil ohromné množstvo dôkazov toho, že Zem navštívili mimozemšťania, iní spoľahlivo dokázali, že Američania neboli na mesiaci a mohla by som pokračovať.
Každý človek verí tomu, čomu je ochotný veriť. Väčšinou si aj číta články a knihy, ktoré ho utvrdzujú v jeho vlastnom svetonázore.
Určite v tomto nie som výnimkou, ale existuje spôsob, ktorým človek môže svoje sklony čiastočne držať na uzde.
Keď sa zameriate len na tie fakty, ktoré prijíma väčšina historikov rôznych svetonázorov z toho dôvodu, že máme obrovské množstvo historických záznamov, ktoré podporujú tieto fakty, pravdepodobne vás vaše sklony a ochota veriť tomu, čo vám vyhovuje, nepomýlia.
V prípade historických dôkazov Ježišovho vzkriesenia som sa nezameriavala na špekulácie a nepodložené tvrdenia, ale spomeniem len tie fakty, ktoré sú podopreté toľkými dôkazmi, že ich uznáva drvivá väčšina učencov, či už sú alebo nie sú veriaci.
Ak odborníkov s rôznymi svetonázormi priviedli dôkazy k tomu istému záveru, je ten záver pravdepodobne správny.
Pre čitateľov, ktorí nemajú čas čítať dlhý článok, uvediem zoznam faktov na začiatku.
Historik Gary Habermas zozbieral viac ako 2200 vedeckých štúdií, ktoré boli od roku 1975 napísané na tému Ježišovho zmŕtvychvstania a zostavil zoznam minima faktov, ktoré sú podopreté toľkými dôkazmi, že väčšina učencov, vrátane skeptikov a ateistov, ich akceptuje ako fakty a vytvoril tento zoznam:
1. Ježiš zomrel pri ukrižovaní.
2. Ježišovi učeníci verili, že vstal a ukázal sa im.
3. Obrátenie prenasledovateľa cirkvi Pavla na základe zjavenia vzkrieseného Ježiša.
4. Obrátenie skeptického Ježišovho brata Jakuba, taktiež po údajnom vzkriesení.
5. Ježišov hrob bol prázdny (na tomto fakte sa ale zhodne asi iba 75% odborníkov).
Postupne jednotlivé fakty podporím dôkazmi:

Fakt č.1.: Ježiš zomrel pri ukrižovaní.
Dôvodom prečo sa takmer 100% odborníkov zhodne na fakte, že Ježiš zomrel pri ukrižovaní je ten, že je to podopreté množstvom písomných záznamov. Zaznamenávajú to všetci štyria evanjelisti, kniha Skutkov a Pavlove listy. Z mimobiblických zdrojov to potvrdzuje Josephus Flavius, Mara bar Seraphion, Lukianos zo Samosaty, Tacitus, Talmud a iné zdroje. Nie všetci výslovne píšu, že Ježiš bol ukrižovaný, napríklad Tacitus píše “Pretrpel ten najmimoriadnejší trest počas vlády Tiberia“. Ale všetci vieme, čo „najmimoriadnejší trest“ v tej dobe pre človeka, ktorý nebol rímsky občan, znamená – ukrižovanie. Takisto v Talmude sa píše, že „Ješu bol povesený na drevo“.

Fakt č. 2.: Ježišovi učeníci verili, že vstal a ukázal sa im.
Ako je možné, že všetci odborníci akceptujú ako fakt, že učeníci verili, že Ježiš vstal z mŕtvych a ukázal sa im?
Je to kvôli množstvu písomných záznamov z 1. storočia, ktoré to potvrdzujú.
Prvé storočie bola doba s dôrazom na ústnu tradíciu, lebo knihy boli drahé a veľa ľudí bolo negramotných. To znamená, že evanjelium hlásali hlavne ústne.
Asi 20 rokov po ukrižovaní začal Pavol písať listy cirkevným zborom, ktoré založil. Písal im preto, lebo nemohol byť osobne prítomný a bolo potrebné riešiť konkrétne problémy a otázky, ktoré v jednotlivých zboroch povstali. Zároveň im pripomenul evanjelium, ktoré už pred tým počuli. Najstaršia písomná zmienka o Ježišovom vzkriesení je v Pavlovom liste do Korintu, kde Pavol píše: „Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom...Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi (Petrovi) a potom dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako 500 bratom, z ktorých väčšina až doteraz žije, niektorí však pomreli. Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému – ako nedochôdčaťu - ukázal sa aj mne.“ (1.Kor. 15/ 1-8)
Hoci Pavol tento list napísal asi dvadsať rokov po ukrižovaní, neznamená to, že správa o Ježišovom vzkriesení sa začala šíriť až vtedy. Všimnite si totiž, že Pavol im pripomína to evanjelium, ktoré už počuli a prijali. Takže tieto slová o vzkriesení im Pavol zvestoval niekoľko rokov pred tým ako napísal tento list.
Podľa štýlu jazyka sa historici domnievajú, že táto pasáž nie sú len Pavlove slová, ale je to krédo prvej cirkvi. Toto vyznanie viery Pavol prijal priamo od Ježišových učeníkov v rozmedzí 2 – 5 rokov po Ježišovom vzkriesení. Veď aj na iných miestach Pavol zdôrazňuje, že hlása to isté posolstvo ako ostatní apoštoli.
Máme aj iné písomné záznamy z 1. storočia, ktoré potvrdzujú, že Pavol nebol jediný, kto hlásal, že Ježiš vstal z mŕtvych.
O tom, že Ježiš sa po ukrižovaní zjavoval svojim učeníkom živý, píšu všetci štyria evanjelisti. Hoci skeptici spochybňujú tradované autorstvo evanjelií, ktorými majú byť Ježišovi učeníci Matúš a Ján, Marek – ktorý bol Petrovým tlmočníkom a Lukáš, ktorý bol spoločník Pavla na jeho cestách, jasné je, že autorom evanjelií nebol Pavol. Navyše, ani tí najskeptickejší kritici pod váhou dôkazov dnes už nepopierajú, že evanjeliá boli napísané v 1. storočí a v čase keď ešte mohli žiť niektorí očití svedkovia Ježišovho pôsobenia. Vo všetkých štyroch evanjeliách sa píše o tom, že Ježiš vstal z mŕtvych. Traja evanjelisti podrobnejšie píšu o tom, že učeníci videli Ježiša živého v mnohých situáciách, nešlo iba o letmé zahliadnutia nejakej hmlistej postavy, ktoré sa naskytli jednému či dvom ľuďom, ale mnohým (vrátane všetkých učeníkov). Niekedy sa ho dotkli, jedli s ním, Ježiš bol fyzicky prítomný a vyučoval ich a trvalo to po dobu niekoľkých týždňov. Evanjelisti zaznamenávajú Ježišove zjavenia sa jednotlivcom, aj celým skupinám.
Ďalším biblickým zdrojom sú ranné kázne apoštolov z knihy Skutkov. Táto kniha zaznamenáva dejiny prvej cirkvi od Ježišovho vzkriesenia a končí Pavlovým príchodom do Ríma v roku 62. Autorom knihy Skutkov bol Lukáš, ktorý bol spoločníkom Pavla na jeho cestách. V 19. storočí bol veľmi populárny názor, že kniha Skutkov bola napísaná až koncom 2. storočia. Avšak archeologické objavy v 20. storočí spochybnili, ak nie vyvrátili tento názor. Knihu Skutkov totiž písal človek, ktorý poznal dobu v rokoch 33-62 n.l., kedy sa udalosti o ktorých píše, odohrávali. Pokiaľ bol Lukáš presný vo veciach, ktoré si overiť vieme, je pravdepodobné, že spoľahlivo zachytil aj obsah kázní apoštolov. A viete, čo opakovane hlásali? Tie slová by som mohla parafrázovať takto: “Ježiš vstal z mŕtvych a my všetci sme toho očitými svedkami.” Tieto slová kázali Ježišovi učeníci stále dookola a v Jeruzaleme, teda v mieste, kde si oponenti ľahko mohli overiť mnohé fakty. Často krát sa na svojich nepriateľov obracali so slovami: “Ako ste sami videli atď.” Myslíte si, že si mohli dovoliť v prítomnosti nepriateľov tvrdiť nepresnosti, alebo prekrúcať fakty?
Kniha Skutkov je teda dôkazom toho, že správu o Ježišovom vzkriesení začali hlásať jeho učeníci krátko po ukrižovaní a v Jeruzaleme.
Ale máme aj mimobiblické zdroje.
Klemet Rímsky bol učeníkom apoštola Petra. Otec rannej cirkvi Irenej hovoril, že Klement sa zhováral s apoštolmi. Poznamenal že, "dá sa o ňom povedať, že mu v ušiach stále znie kázanie apoštolov a ich podanie má pred očami." To znamená, že dobre poznal nielen Petrovo učenie, ale aj ostatných apoštolov. A viete čo píše vo svojich listoch o Pavlovi? Že "Pavol spoľahlivo a presne hlásal posolstvo pravdy." To znamená, že Pavol hlásal to isté posolstvo ako iní apoštoli, ináč by to Klement o ňom nebol napísal.
Klement ďalej vo svojom liste do Korintu píše: "Preto, prijmúc pokyny a úplnú istotu založenú na zmŕtvychvstaní nášho Pána Ježiša Krista a veriac v Božie slovo, išli s istotou Svätého Ducha a kázali dobrú správu..."
Potom máme svedectvo Polykarpa. Irenej aj Tertulián zhodne potvrdzujú, že Polykarp bol učeníkom apoštola Jána a poznal aj ostatných apoštolov. Irenej dodáva, že Polykarp "stále učil veci, ktoré sa naučil od apoštolov."
Vo svojom liste cirkevnému zboru vo Filipách Polykarp spomína Ježišovo vzkriesenie asi päťkrát. O Pavlovi a ostatných apoštoloch píše: "Lebo oni nemilovali tento prítomný vek, ale jeho, ktorý zomrel pre náš úžitok a kvôli nám bol vzkriesený Bohom."
Takže ak zhromaždíme všetky dôkazy z 1.storočia, máme množstvo zdrojov (Pavlove listy, evanjeliá, kniha Skutkov, spisy cirkevných otcov), ktoré dokazujú, že učeníci tvrdili, že videli vzkrieseného Ježiša.
V roku 2012 sa však objavil aj archeologický dôkaz. Archeológovia skúmali hrobku, ktorá pochádza z obdobia pred pádom Jeruzalema v roku 70. Keďže sa nachádza pod budovou, vyvŕtali dve diery, cez ktoré prepchali robotickú kameru a objavili niečo prekvapujúce. V hrobke bolo niekoľko obrázkov s motívom Jonáša a veľkej ryby a na jednej schránke je  Epitaf, ktorý sa dá preložiť ako „Božský Jehova vstal z mŕtvych“. Ježiš hovoril o svojom zmŕtvychvstaní ako o znamení proroka Jonáša, že podobne ako bol Jonáš v bruchu veľryby, bude aj on v lone zeme, kým nevstane z mŕtvych. Tento nápis je bezpochyby dôkazom toho, že v Jeruzaleme pred rokom 70 boli ľudia, ktorí verili, že Ježiš vstal z mŕtvych a nápis svedčí o tom, že Ježiša pokladali za Boha. Viac sa o tom náleze dočítate tu

Väčšina učencov prikláňa k názoru, že učeníci nielen hlásali vzkriesenie, ale oni tomu aj VERILI. Prečo? Lebo boli za svoju vieru ochotní znášať prenasledovanie, dokonca smrť.

Fakt č. 3.: Obrátenie prenasledovateľa cirkvi Pavla na základe zjavenia vzkrieseného Ježiša.

O Pavlovi som písala tu

Fakt č. 4: Obrátenie skeptického Ježišovho brata Jakuba, taktiež po údajnom vzkriesení.

O Jakubovi som písala tu

Fakt číslo 5: Ježišov hrob bol prázdny (na tomto fakte sa ale zhodne asi iba 75% odborníkov).

Približne 75% historikov, ktorí sa zaoberajú touto problematikou je presvedčených, že Ježišov hrob bol na tretí deň naozaj prázdny. Vymenujem dôvody prečo.
V prvom rade tu máme tvrdenie Ježišových nasledovníkov, ktorí tento fakt verejne hlásali.
Ale to, že hrob je prázdny, potvrdili aj ich nepriatelia tým, že rozšírili správu, že učeníci Ježišovo telo ukradli. Ak by bolo telo stále v hrobe, nebolo by potrebné obviňovať ich z krádeže. Avšak aby som bola fér, tvrdenie niekoho, že niekto iný povedal, nepovažujem za natoľko spoľahlivé, ako keby som to počula priamo z úst toho, kto to údajne povedal. A pravdou je, že obvinenie nepriateľov kresťanov z toho, že ukradli Ježišovo telo sa nám nezachovalo. Tvrdí to len evanjelium podľa Matúša, Tertulián a Justín Mučeník.
Napriek tomu máme dobré dôvody veriť, že hrob bol naozaj prázdny hlavne kvôli JERUZALEMSKÉMU FAKTORU.
Ježiš bol totiž ukrižovaný a pochovaný v Jeruzaleme. Nie dlhú dobu po týchto udalostiach začali učeníci verejne hlásať, že vstal z mŕtvych. Ako by sa mohla táto správa šíriť na mieste, kde nebolo problémom overiť si, či je telo ešte stále v hrobe? Vieme, že od začiatku boli kresťania prenasledovaní a židovskí náboženskí vodcovia sa snažili toto hnutie potlačiť. Prečo sa uchýlili ku prenasledovaniu, keď omnoho účinnejšie by bolo predložiť dôkaz o tom, že telo je stále v hrobe? Mali predsa potrebnú moc a bolo aj v záujme rímskych úradov pomôcť im obstarať spoľahlivý dôkaz toho, čo sa stalo s telom Ježiša. Nič také sa však nestalo.
Z týchto dôvodov je väčšina historikov presvedčených že v to nedeľné ráno bol Ježišov hrob naozaj prázdny.

Toto je zoznam faktov, ktoré akceptujú aj tí učenci, ktorí neveria vo vzkriesenie. Ako si však tieto fakty interpretujú? O najrozšírenejších hypotézach budem písať v nasledujúcom článku.