Sú Ježišove zázraky zaznamenané v evanjeliách fikciou, alebo historickou skutočnosťou?

Všeobecne rozšíreným názorom o Ježišovi je, že správy o zázrakoch sú vymyslené, lebo jeho nasledovníci chceli prikrášliť svojho zakladateľa.

Keď som pozerala dokument na istom historickom kanáli, kde skúmali archeologické dôkazy existencie Ježiša, sprievodca programom prehlásil: „Správy o zázrakoch môžeme pokojne vylúčiť....“ a viac sa touto otázkou nezaoberal.

Tento postoj najviac spopularizovali členovia Ježišovho seminára, ktorí sa snažili predstierať, že sú odborníci na históriu, hoci odborníkov je medzi nimi veľmi málo a navyše sa ani netaja svojou zaujatosťou. Cieľom ich „bádania“ bolo odhaliť verejnosti skutočného historického Ježiša, zbaveného nánosov cirkevného učenia a legiend.

Vo svojom skúmaní vychádzajú z naturalizmu, teda z presvedčenia, že zázraky sa nedejú. Preto všetky správy o uzdraveniach,vyháňaní démonov, rozmnožení chlebov, či vzkriesení z mŕtvych sú automaticky zmetené zo stola prv, ako sa preskúma ich historická hodnovernosť. Je jedno, koľko správ o zázrakoch máme, nikdy sa nestali, lebo zázraky sa nedejú.

Je tento postoj správny? Bol by správny jedine v prípade, žeby Boh neexistoval. Máme však veľa dôkazov existencie Boha a ak Boh existuje, môže sa aj nadprirodzene prejaviť. A kde inde by sa prejavoval viac, ak nie pri mužovi, ktorý je zároveň Božím Synom?

Ak historik aspoň pripustí možnosť, že Boh existuje a Ježiš mohol byť Božím Synom a nezaujate preskúma historické záznamy, dôjde k záveru, že máme silné dôkazy, že Ježiš mal od začiatku povesť divotvorcu a nie sú to len neskoršie legendy (ako napríklad v prípade Mohameda). Potvrdzujú to nielen jeho nasledovníci, ale aj nepriatelia. V Talmude sa o Ježišovi píše, že bol čarodejníkom, ktorý praktikoval mágiu, teda Židia, ktorí Ježiša neprijali, nepopierajú, že konal zázraky, len tvrdia, že jeho moc pochádzala od diabla.

Závery Ježišovho seminára si získali obrovskú publicitu. Evanjelista Reinhard Bonnke na to reaguje týmito slovami: „Ježiša nemožno oddeliť od jeho božstva a zázračnej moci. Takmer všetko, čo o ňom vieme, má nadprirodzené pozadie. Ak z príbehu odstránime zázraky, celý sa rozpadne. Uzdravenia nie sú len sprievodným znakom alebo sem-tam pridanou štipkou kúzla. Práve naopak: Sú skutočnou podstatou evanjelií. … Nezáleží mi na tom, čo tvrdia. Poznám ho. Viem, kým je pre mňa a viem, čo dokáže urobiť.“

Pre Bonnkeho totiž Ježiš nebol len niekým, kto robil zázraky pred dvetisíc rokmi. Celá Bonnkeho služba bola sprevádzaná tým, že popri kázaní, že Ježiš vstal z mŕtvych, odpúšťa hriechy a dáva večný život, sa zároveň modlil za uzdravenie a videl ako sa otvorili slepé oči, hluché uši, zmizli rakovinové nádory a mnohé iné neduhy.

Preto tvrdenie, že Ježiš nekonal žiadne zázraky je postavené len na zaujatosti, nie na dôkazoch.