Čo historici vypátrali o Ježišovom bratovi Jakubovi?

Práca historika niekedy pripomína prácu detektíva. Podobne ako vyšetrovateľ, historik si neraz musí porovnať viacero nezávislých prameňov, posúdiť, nakoľko sú dôveryhodné, nezaujaté a na sebe nezávislé a takto si poskladať celý príbeh.Presne takýmto spôsobom si historici poskladali životný príbeh Ježišovho brata Jakuba.

Evanjeliá na niektorých miestach spomínajú Ježišových bratov a sestry a veľmi trápne udalosti o tom, že bratia v neho neverili, ba dokonca o Ježišovi tvrdili, že sa pomiatol. ¹ Väčšina historikov tieto pasáže evanjelií považuje za autentické práve kvôli princípu trápnosti. Bolo to totiž ponižujúce ak rabína nenasledovala vlastná rodina. Z toho dôvodu je nepravdepodobné, že by si evanjelisti udalosti, ktoré očierňujú ich majstra boli vymysleli, pokiaľ by to nebola pravda.

Avšak po údajnom Ježišovom vzkriesení sa stalo niečo zvláštne. Ježišov skeptický brat Jakub sa dostal do vedenia Jeruzalemského cirkevného zboru.² Okrem kresťanských prameňov, ho dokonca spomína aj židovský historik Josephus Flavius. Píše o tom, že židovský veľkňaz využil vhodnú politickú situáciu, kedy zomrel prokurátor Festus a nový prokurátor Albinus bol na ceste. Pokračuje: „teda zhromaždil Sanhedrin (t.j. židovskú veľradu) a predviedol pred nich Jakuba, brata Ježiša, nazývaného Kristus a nejakých iných. Potom čo ich obvinili z porušovania zákona, odviedli ich a ukameňovali.“³

Historici túto Josephovu pasáž považujú za autentickú nielen preto, že je v súlade s kresťanskými prameňmi, ale hlavne z toho dôvodu, že keby to bola neskoršia kresťanská vsuvka, pravdepodobne by o Jakubovi písal s väčšou chválou.

Niekto môže namietať, že nie je isté, či Jakub zomrel ako mučeník za svoju vieru a nie za iné zločiny. Myslím si, že keby bol Jakub býval zločinec, mohli ho po príchode nového prokurátora postaviť pred rímsky súd. Prečo však potrebovali využiť vhodnú chvíľu, kedy v Jeruzaleme nevládol rímsky prokurátor? Asi preto, že do náboženských sporov sa rímski úradníci väčšinou nemiešali a so žalobou proti Jakubovi by u nich nepochodili, podobne ako nepochodili u Festa s obžalobou proti Pavlovi.

Čo spôsobilo tento obrovský obrat? Prečo sa z Jakuba, ktorý vo svojho brata počas jeho života neveril, stal jeho verný nasledovník, ktorý za svoju vieru zomrel mučeníckou smrťou?

Odpoveď môžeme nájsť v Pavlových listoch. Pavol totiž tvrdí, že sa s Jakubom osobne stretol a na inom mieste píše: „Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom...Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi a potom dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako 500 bratom, z ktorých väčšina až doteraz žije, niektorí však pomreli. POTOM SA ZJAVIL JAKUBOVI a potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému – ako nedochôdčaťu - ukázal sa aj mne.“ ⁴

Môže byť stretnutie so vzkrieseným Ježišom spoľahlivým vysvetlením Jakubovej radikálnej premeny? Alebo máte iné vysvetlenia?

Poznámky:

1.Marek 3/21, Ján 7/3-5

2. Skutky apoštolov 12/17, List Galatským 1/19

3. http://en.wikipedia.org/wiki/Josephus_on_Jesus#James_the_brother_of_Jesus

Josephus Flavius: Židovské starožitnosti (Kniha 20, Kapitola 9,1)

4. 1.Korintským 15/ 1-8