Ateisti! Máte možnosť vyhrať 5 000 000 dolárov

Keď Watson a Crick v roku 1953 objavili štruktúru DNA, pravdepodobne netušili, aké ohromné množstvo informácií uložených vo forme digitálneho kódu táto molekula skrýva.

Bill Gates povedal: „Ľudská DNA je ako počítačový program, ale oveľa, oveľa zložitejší než akýkoľvek doteraz vyvinutý softvér.“ (1)

Jednoducho vysvetlím, ako je v DNA uložená informácia.

Je to digitálny kód. DNA obsahuje štyri typy nukleových báz -  adenín (A), tymín, (T), guanín (G) a cytozín (C) a genetická informácia je v nej „zapísaná“ formou striedania nukleotidov. Funguje to podobne ako počítačové programy, kde je informácia uložená striedaním núl a jednotiek, ale v prípade DNA nemáme možnosti dve, ale štyri a všetky genetické informácie sú uložené vo forme kombinácií štyroch nukleových báz. Poradie, v akom sú tieto bázy v molekule zoradené, je pokynom pre tvorbu bielkovín.

Ako sa inštrukcie uložené v molekule DNA odovzdávajú bunke? Bunka vlastne neobsahuje len jeden jazyk, ale dva. Jeden jazyk je samostatný kód DNA písaný v „abecede“ štyroch nukleových báz a druhý je jazyk proteínov písaný v „abecede“ dvadsiatich aminokyselín. Keď DNA vytvára bielkovinu, dochádza k prekladu z jedného jazyka do druhého. Na tomto procese sa zúčastňuje niekoľko zložitých bunkových „nanostrojov“, ktoré sú schopné text prečítať, preložiť, skontrolovať, opraviť chyby a nakoniec bielkoviny vytvoriť. A to všetko urobia mnohonásobne väčšou rýchlosťou s mnohonásobne menšou chybovosťou ako akékoľvek stroje, ktoré vytvorili ľudia, či tím programátorov.

Keď bol zmapovaný ľudský genóm, vedci zistili, že len 2 % DNA je kódujúca, ktorá obsahuje informácie pre tvorbu proteínov, zvyšných 98%  nekódujúcej označili ako „odpadová DNA“. Vyhlasovali, že sú to mutácie nahromadené v dôsledku miliónov rokov evolúcie. Kreacionisti, ktorí veria, že život stvorila inteligentná bytosť,  predpokladali, že to nebude odpad, ale nekódujúca DNA má účel, ktorý treba objaviť.

Približne pred piatimi rokmi objavili, že nekódujúca DNA má regulačnú funkciu. Dokáže aktivovať a deaktivovať iné úseky DNA. Je zodpovedná aj za mimoriadnu schopnosť organizmov prispôsobiť sa zmenám prostredia a rýchlo sa adaptovať. To je veľkým problémom pre neodarwinizmus, ktorý predpokladá, že evolúcia prebiehala vďaka náhodným mutáciám. V skutočnosti, organizmy sú schopné adaptovať sa omnoho rýchlejšie práve vďaka „odpadovej DNA.“

A tu nastáva obrovský problém odkiaľ pochádza tá zmysluplná informácia uložená v DNA.

Medzi niektorými vedcami vzniklo hnutie inteligentného dizajnu (ID), ktoré vychádza z faktu, že kde je kód, tam je aj inteligencia, ktorá ten kód vytvorila. Takže, na rozdiel od tvrdenia v médiách, nejde o teóriu založenú na náboženstve, ale na vede a síce na fakte, že len inteligencia dokáže vytvoriť kód. Vedci, ktorí ignorujú fakt, že za informáciou stojí inteligencia, paradoxne v mene vedy ignorujú samotnú vedu.
Poradie nukleových báz totiž nemôžeme prirovnať ku poriadku a vysoko usporiadaným štruktúram, ktoré vidíme v neživej prírode, napríklad v kryštáloch. Kryštály sú síce vysoko usporiadané, ale ich informačný obsah je veľmi nízky - je to totiž fyzikálne a chemicky rovnorodé pevné teleso s pravidelnou štruktúrou atómov, molekúl a iónov. Ku vzniku kryštálov dochádza pôsobením chemických a fyzikálnych síl, ale v prípade DNA je tomu ináč, lebo tu ide o informačný kód, kde nie je žiadna pravidelnosť. Z chemického hľadiska je výskyt ľubovoľnej bázy v celom reťazci molekuly rovnako pravdepodobný na jeho ľubovoľnom mieste, podobne ako poradie písmen v napísanom texte. Ak prirovnám genetický kód ku textu, ktorý je napísaný v knihách, písmená v slovách, ktoré čítame, sa neopakujú pravidelne, nenachádzame tam pravidelný vzorec písmen, ako je usporiadanie molekúl v kryštáli. V určitom zmysle slova sú písmená v slovách textu  umiestnené náhodne. Ale podobne ako v písme, len niektoré kombinácie písmen dávajú zmysel. Rovnako v molekule DNA sú len niektoré kombinácie použiteľné pre život. Drvivá väčšina kombinácií je nepoužiteľná, použiteľných je omnoho menej ako milióntina.

Neexistuje žiadna fyzikálna alebo chemická sila, ktorá by vedela zoradiť nukleové bázy v správnom poradí, to dokáže len niekto, kto tomu jazyku rozumie, teda nie neživá hmota, ale inteligencia. Ak niekto tvrdí, že fyzikálne alebo chemické sily dokážu vytvoriť zmysluplný genetický kód, tak môžem tvrdiť, že niekto, kto sa nevyzná v programovaní, môže náhodným ťukaním núl a jednotiek do klávesnice počítača vytvoriť zmysluplný počítačový program.

Pravdepodobne najvýznamnejší ateista 20. storočia Antony Flew v roku 2004 vyhlásil, že je presvedčený, že neexistuje žiadny spôsob, ako sa tieto veci mohli vyvinúť náhodou kvôli ich šokujúcemu informačnému obsahu a dodal: „Zdá sa mi, že objavy  z vyše 50 rokov výskumu DNA poskytli materiál pre nové a nesmierne silné argumenty pre dizajn.“ (2)

Ak však predsa len trváte na tom, že za tým nie je žiaden stvoriteľ, ale informácia sa do DNA dostala len vďaka nejakým ešte neobjaveným prírodným zákonom, máte možnosť ich objaviť a ešte aj zarobiť 5 miliónov $.

Súkromná technologická spoločnosť vyhlásila, že vyplatia túto sumu tomu, kto dokáže, ako sa do bunky dostala informácia. Teda potrebujete objaviť, ako sa pomocou prírodných zákonov digitálny kód poskladá sám od seba. Súťaž trvá do roku 2026 a zatiaľ nikto nevyhral.

Ak objavíte prírodný zákon, ktorý vytvára zmysluplný digitálny kód, nielen že sa stanete milionárom, ale vaše meno sa zapíše do histórie ako autora najvýznamnejšieho objavu v 21.storočí.

Tu sú informácie o tej technologickej cene https://herox.com/evolution2.0

Veľa šťastia.

Poznámky:

(1) GATES, Bill. The Road Ahead, rev. Ed. New York: Penguin, 1996. s. 228.

(2). "It now seems to me that the findings of more than fifty years of DNA research have provided materials for a new and enormously powerful argument to design."
Flew, Anthony, Winter 2005 issue of Philosophia Christi (a publication of Biola University, in California).